Na vine je strach a negatívne emočné naladenie.
Miera emočného prežitku a jeho spojenie s úzkosťou a strachom podmieňuje vo svojom dôsledku aj vlastný proces hojenia.
Náš mozog vníma strach ako najviac alarmujúcu emóciu, a tak mu v rámci pudu sebazáchovy dáva najvyššiu prioritu. Dokáže vyvolať a umocniť pamäťový efekt.
Ľudia, ktorí majú v klinických prejavoch silnú stresovú reakciu, ktorá sa prejavuje zvýšenou aktivitou sympatiku, často trpia opätovnými bolesťami už bez výrazného dráždenia v danom mieste.
Zásadné je aj nastavenie našej mysle.
Aby mohlo dôjsť k autoreparačným možnostiam, ktoré sa spájajú s imunitou, je podstatné, aby sa v našej mysli nevyvolávala stresová reakcia, ktorá našu imunitu oslabuje. To potvrdzuje, že bolesť nie je len objektívnym odrazom rozsahu poškodeného tkaniva, je subjektívna a vždy prepojená s našim emočný mozgom a kognitívnymi procesmi.
Bolesť môžeme chápať ako široký neurohormonálny-imunitný dopad na celý organizmus. Už od počiatku bolesti je možné veľmi silno vstupovať do jej zložitých vzťahov prostredníctvom vlastnej mysle.
Z knihy:
KOLÁŘ, Pavel. Posilování stresem : cesta k odolnosti. První vydání