V súčasnom svete môže dieťaťu hroziť preťaženie kvôli nadbytku vnemov. Množstvo farebných hračiek, kníh, preplnené priestory, pohyby na televíznej obrazovke či tablety nepovažujeme za stimulujúce prostredie. Takéto prostredie má za následok povrchnosť vnímania, ktorá brzdí kvalitu poznávania. Dospelý by mal dieťaťu zabezpečiť dostatok času na skúmanie jedného predmetu, nepodsúvať mu automaticky druhý.
SPRÁVNE SENZOMOTORICKÉ UČENIE u 2 -3 ročných detí rozvíja jemnú i hrubú motoriku a koordináciu pohybov. Toto učenie využíva prirodzené pohyby dieťaťa pri pohybovaní sa a manipulačných činnostiach, zároveň je stimulované vnímanie. Deti by mali mať počas dňa vytvorené podmienky k dostatočnému pohybu a precvičovaniu manipulačných zručností.
Príklad: dieťa sa pokúša kopať do lopty na zemi, chvíľu sa šmýka na šmýkačke, v pieskovisku vymodeluje zopár koláčikov a na chodníku pozbiera niekoľko malých kamienkov, ktoré potom hádže do vedierka.
Mozog dieťaťa je predurčený na učenie pomocou hry. Keď sa hráme s dieťaťom, prechádza do režimu učenia: všetky jeho zmysly sa zameriavajú na činnosť, dokáže zostať sústredené, všímať si naše gestá a slová, pamätať si ich oveľa lepšie, ako keď ho poúčame alebo prikazujeme.Veľké a časté zmeny podnetov dieťa rozrušujú a podnecujú vznik plytkého vnímania. Dieťa miluje opakovanie známeho. Najzaujímavejšia je pre deti zmyslová hra, ktorú dospelý obohacuje zámernou manipuláciou s predmetmi. Dieťa predmety pozoruje, premiestňuje, prekladá, prenáša….
2 – 3 ročné deti sa spolu nehrajú a v hre väčšinou nespolupracujú, deti sa hrajú vedľa seba. Navzájom však deti na seba reagujú napodobňujú sa. To im postačuje k potrebnému pocitu kontaktovania sa s ostatnými deťmi. Dieťa sa hrá všade. Pre svoju hravú činnosť však potrebuje známe prostredie.
Mgr. Veronika Pavlíková