Malé nožičky, veľká úloha.

Vedeli ste, že detská noha sa počas prvých rokov života výrazne mení? Detské chodidlo je neoddeliteľná súčasť pohybového systému – každý deň pomáha dieťaťu objavovať svet, prispôsobovať sa rôznym povrchom a vytvárať stabilnú oporu pre celý pohyb.

Ako teda spoznať, čo je prirodzenou súčasťou vývoja a kedy je vhodné zbystriť pozornosť? Akú úlohu má fyzioterapia, cvičenie a správne zvolená obuv? Pozrime sa na detské chodidla trochu bližšie.

1. Niečo o nožičkách

Detské chodidlo po narodení prechádza výrazným vývojom, počas ktorého sa mení jeho tvar, postavenie, pohyblivosť aj schopnosť zabezpečiť stabilitu a odraz. Chodidlo je zároveň základnou opornou plochou tela a významne sa podieľa na udržiavaní rovnováhy, posturálnej kontroly a lokomócie. Informácie z chodidiel poskytujú nervovému systému dôležitú spätnú väzbu o kontakte tela s podložkou.

Počas prvých rokov života detské nožičky sprevádza veľké množstvo zmien. Z chodidla, ktoré je spočiatku prispôsobené najmä na prijímanie podnetov a postupné učenie sa opore, sa v priebehu vývoja stáva dôležitá súčasť pohybového systému, ktorý musí zvládať stabilitu, tlmiť nárazy a zároveň vytvárať pevnú oporu pre kvalitný pohyb a odraz.

Každé dieťa sa vyvíja individuálne a vzhľad či postavenie chodidla sa preto môže v jednotlivých obdobiach výrazne líšiť. Pri hodnotení detského chodidla je dôležité vnímať ho nielen z hľadiska tvaru, ale predovšetkým z hľadiska funkcie a schopnosti prispôsobiť sa požiadavkám pohybu. Chodidlo zároveň nie je izolovaná časť tela. Je súčasťou celého pohybového reťazca a jej postavenie a funkciu môžu ovplyvňovať segmenty dolnej končatiny a naopak.

2. Ontogenetický vývoj chodidla

Vývoj chodidla počas embryonálneho obdobia

Nožná klenba sa začína formovať už počas vývoja bábätka v brušku, keď sa postupne vytvárajú a vyvíjajú jednotlivé časti chodidla, pričom jej vývoj pokračuje aj po narodení spolu s rastom a dozrievaním chodidla.

Vývoj chodidla po narodení

Ako dieťa rastie, jeho chodidlo a celá dolná končatina sa postupne vyvíjajú spolu s tým, ako sa učí sedieť, stáť a chodiť. Správne pohybové návyky a držanie tela v tomto období môžu ovplyvniť neskoršie formovanie nožnej klenby a postavenie nôh. Fyziologický motorický vývoj dieťaťa počas prvého roku života vytvára predpoklady pre správne fungovanie chodidla a optimálne formovanie jeho klenby.

Prvé samostatné pohyby nôh pozorujeme v 3. – 4. mesiaci života. Dieťa v tomto období začína dvíhať dolné končatiny nad úrovňou podložky. Približne do pol roka života môžeme u dieťaťa pozorovať hru s nožičkami. Noha sa tu chová podobne ako ruka, nazývame ju úchopovým orgánom. Súčasne sa dolné končatiny začínajú funkčne diferencovať na opornú a fázickú zložku

Okolo 7.- 9. mesiaca sa u dieťaťa môže objaviť plazenie, neskôr u dieťaťa môžeme pozorovať lezenie po štyroch. Fyziologický model lezenia je dôležitý pre správne formovanie nožnej klenby.

Približne v 10. až 12. mesiaci života sa chodidlo postupne stáva plnohodnotným oporným orgánom. Dieťa sa začína pohybovať popri nábytku a následne postupne získava istotu pri samostatnej chôdzi v priestore.

3. Najčastejšie získané a vrodené vývojové vady dolných končatín u detí

Najčastejšie polohové vady

Pes calcaneovalgus – Vybočená päta a členok
Metatarsus adductus – Vtočené prednožie
Digitus quintus supraductus – Vybočený malíček
Skrížené prstíky

Najčastejšie vrodené vady

Club foot – Konská noha
Talus vertikalis – Vertikálne postavenie kosti členka
Talus obliqus – Šikmé postavenie členkovej kosti
Postavenie krčka femuru

Najčastejšie získané vady

Pes planovalgus – Plochovbočená noha
Hyperpronácia chodidla
Pes planus – Plochá noha
Vnútorná tibiálna torzia

4. starostlivosť o nožičky vo FYZIO FAMILY

V klinickej praxi sa najčastejšie stretávame s diagnózou pes planovalgus, označovanou aj ako plochovbočená noha. Predstavuje deformitu chodidla charakterizovanú znížením alebo oploštením pozdĺžnej nožnej klenby v kombinácii s vbočeným postavením päty.

V dôsledku zmeneného postavenia chodidla môže dochádzať k odchýlkam v osi celej dolnej končatiny a k zmene spôsobu zaťaženia chodidla pri stoji a chôdzi. Tento stav sa bežne vyskytuje u detí v ranom veku, pričom v tomto období je považovaný za fyziologický.

Približne od 3. roku života sa očakáva postupné vytváranie pozdĺžnej klenby chodidla a fyziologickejšie postavenie päty. Pri hodnotení dieťaťa sa však nezameriavame výlučne na stav chodidla, ale posudzujeme aj prípadné odchýlky v držaní tela, aká je mobilita kĺbov a celkové pohybové stereotypy. Všetky súvislosti dávame do kontextu a prvou voľbou terapie, je aktívna terapia.

Ďalším častým problémom je hyperpronácia chodidla. V praxi môže byť tento stav nesprávne interpretovaný ako plochonožie, čo môže viesť k stanoveniu nesprávnej diagnózy. Príčinou hyperpronácie chodidla u detí však môže byť nerovnováha svalového systému v oblasti kĺbov podieľajúcich sa na nosnej funkcii a trupu. V rámci klinických prejavov môžeme vidieť vbočené postavanie pätovej kosti, avšak aktívnou terapiou veľmi dobre korigovateľné. Rehabilitácia je tu zostavená v kontexte celej dolnej končatiny podľa klinického nálezu.

S pravým rigidným plochonožím charakterizovaným ako talus verticalis sa stretávame skôr výnimočne.

5. Terapia

Pri terapii detských nožičiek sa vo FYZIO FAMILY pozeráme na chodidlo komplexne – nie len na tvar chodidla, ale aj to ako funguje v pohybe. Každé dieťa je jedinečné, preto terapiu prispôsobujeme podrobnej diagnostike a rovnako jeho veku, motorickému vývoju a schopnostiam.

Cieľom je vytvoriť optimálnu funkciu chodidla, stabilitu členka, správne zapojenie svalov a kvalitné vnímanie opory. V terapii využívame hravé a veku primerané cvičenia, kt. podporujú aktivitu svalov chodidla, propriocepciu, rovnováhu, koordináciu a kontrolu dolnej končatiny.

Dôležitou súčasťou je aj práca s celým pohybovým reťazcom – od chodidla a členka cez koleno, bedro a panvu. Taktiež trup, jednotlivé časti chrbtice a celý ramenný pletenec. Dieťa učíme využívať získané schopnosti v každodenných pohyboch ako sú stoj, drep, chôdza. Cieľom terapie je aby chodidlo bolo schopné prirodzene reagovať na rôzne situácie počas pohybu.

6. Obuv

Detské chodidlo potrebuje čo najviac voľnosti a rozmanitosti. Pokiaľ chodidlo spevňujeme zvonka, musíme si byť vedomí, že svaly chodidla nemusia dostatočne pracovať. Noha sa pasívne oprie do topánky a môže lenivieť. Topánky ako také, by sme preto mali zvažovať približne až po druhom mesiaci samostatnej chôdze dieťaťa v priestore. Pokiaľ to zdravotný stav dieťaťa dovoľuje, mali by sme ho nechať behať bosé pokiaľ to ide.

Pri výbere obuvi pre dieťa by nemal byť rozhodujúci iba vzhľad alebo veľkosť. Dôležité je aby rešpektovala tvar a veľkosť chodidla, poskytovala dostatok priestoru pre prsty a neobmedzovala prirodzený pohyb chodidla. Pri výbere preto myslíme na to, ako sa chodidlo môže v topánke hýbať a fungovať.