,,Naša myseľ je veľmi silný nástroj ako spracovať bolesť v jej emočnom prežívaní a v spôsobe chovania. Rovnako ako sa človek môže naučiť znášať bolesť, môže vplyvom kultúrneho prostredia, výchovy, mediálneho vplyvu atď. vnímať bolesť veľmi úzkostlivo a so strachom. Už pri malých bolestivých podnetoch potom vzniká ,, emočný poplach“, ktorý ovplyvňuje nielen chovanie, ale i hojivosť v priebehu ochorenia. V dôsledku týchto vplyvov môžeme dokonca spustiť iba afektívnu (emočnú) zložku bolesti, bez konkrétneho podnetu, ktorú potom človek vníma rovnako, ako keby mal bolesť telesnú.
Z knihy Pavel Kolář: Posilováni stresem, cesta k odolnosti