Prof. PaedDr. Pavel Kolář Ph.D. píše vo svojej v knihe Posilování stresem okrem iného i toto o vestibulárnom systéme:
,,V tieni ostatných zmyslov hrajú v našej životnej ochrane proti vonkajším vplyvom významnú úlohu informácie z vestibulárneho systému vnútorného ucha. Tento systém síce nezaraďujeme medzi päť základných zmyslov, ale je v postate nenahraditeľný a jeho funkcia má veľký vplyv na kvalitu nášho života.
Prostredníctvom informácií z vnútorného ucha vnímame polohu tela v gravitačnom poli, ale tiež akékoľvek rotačné a lineárne pohyby hlavou. Funkcie sú dôležité pre zaistenie rovnováhy tela a tiež pre stabilizáciu zrakového vnemu na sietnici oka v priebehu pohybu hlavou.
Novými výskumami sa ukazuje , že takmer akákoľvek porucha vestibulárneho systému vedie k rozvoju významnej úzkosti.
Zvýšená , či nedostatočná funkcia vestibulárneho systému a jej prepojenie na emócie úzkosti má už od detského veku určitú paralelu v spôsobe nášho chovania. Deti s precitlivelosťou tohto systému sa vyhýbajú šplhaniu, húpaniu na húpačke, abnormálne sa boja výšok, vyhýbajú sa zoskakovaniu z výšok, dlho sa učia chodiť do schodov a zo schodov, vyhýbajú sa náhlym zmenám polohy tela, radšej sa hrajú osamote.
Ukazuje sa, že miera a charakter našej pohybovej aktivity má vplyv na vznik vestibulárnej poruchy a má veľký dopad na schopnosť kompenzácie v prípade ochorenia. Dostatok a kvalita pohybu teda hrá významnú preventívnu rolu.
Podporíme ho pomocou detských hier, ktoré sme spomínali: šplhanie, húpanie, točenie na kolotoči. V dospelosti je možné činnosť vestibulárnejho systému cvičiť tancom, gymnastikou.
Habituacia (návyk) je v rehabilitácii porušených vestibulárnych funkcií postavená na technikách, ktorými jedinca učíme postupnému privykaniu nepríjemných pocitov spojených s pocitom porušenej rovnováhy. Ak dokážeme potlačiť svoje úzkostné emócie, ktoré sprevádzajú závrat, môžeme si na podnety, ktoré závrat vytvára, postupne zvykať.
Adaptácia vestibulárnych reflexov spočíva v úprave a v prenastavení nervovej aktivity vo vestibulárnych centrách v mozgovom kmeni.“
Knihu od P. Kolářa určite odporúčam.
Mgr. Veronika Pavlíková
