,,Dlhšia doba života má zmysel pri nájdení jeho významu, sama dĺžka nestačí.“ Pavel Kolář

PRIEBEH OCHORENIA MÔŽE ZÁVISIEŤ NIELEN NA VLASTNEJ IMUNITE, ALE TIEŽ NA MIERE A CHARAKTERE NÁŠHO EMOCIONÁLNEHO PREŽÍVANIA.

Môžeme uviesť príklad studenej vody. Keď do nej vstúpime, zaplaví nás nepríjemný pocit. Keď tento pocit budeme vnímať v nadmernej miere a pridáme k nemu strach a úzkosť, dôjde i k výraznejšej stresovej reakcii spojenej s väčšou stratou energie, znížením imunity atď. Jej vplyv dokonca obmedzí naše racionálne uvažovanie. Dôvodom teda nie je studená voda, ale i naša emocionálna doprevádzaná reakcia. Dôsledkom toho bude, že ochorieme ďaleko rýchlejšie ako v prípade, že túto reakciu emočne zvládneme.
Podobne je tomu pri pôsobení všetkých ostatných stresorov vrátane ochorenia koronavírusom.

Ak bránime stresorom vstupovať do nášho života, strácame rezilienciu (odolnosť) a pri prípadnom reálnom stretnutí s nimi okamžite strádame a ochorieme.

Práve preto, že nám dnes chýba prirodzené podnety k nastaveniu adaptácie voči týmto stresorom, je dôležité ich stimulovať aspoň otužovaním, športom, cvičením a podobne.

Avšak dôležitejší význam než telesné zdravie majú pre našu rezilienciu otázky ideovej stability, pevné etické a mravné hodnoty, ktoré sú v súlade s prirodzenými vzorcami chovania.

Vplyvom rôznych ideológií a naučeného chovania sú často tieto prirodzené vzorce chovania popierané, a tým sa v živote presadzujú spoločensky škodlivé tendencie, ktoré oslabujú našu odolnosť.

K životu potrebujeme hamblivosť (ostych), súcit, žiaľ, zodpovednosť, teda kategóriu obsahujúcu lásku k druhým.

K životu a prežitiu potrebujeme LÁSKU a s ňou spojenú OBETU voči druhým.

Z knihy : Pavel Kolář. Posilováni stresem, cesta k odolnosti